Dnes si dokáže iba málokto z nás predstaviť svoj jedálníček bez šalátov. Kto si však myslí, že obľuba šalátov je záležitosťou modernej doby, veľmi sa mýli.
Zeleninu a ovocie jedol človek snáď odjakživa. Najprv zbieral korienky, plody, huby a divoko rastúce rastliny. Potom sa, postupne s rozvojom poľnohospodárstva, jeho strava stala rozmanitejšia.
Pred tisícimi rokmi jedli Európania mrkvu, zeler, petržlen, pór, hlávkový šalát i kapustu. V staroveku sa do Európy rozšírili z Grécka citrusové plochy, z Perzie špenát a hrach, z Indie šošovica, z arabských krajín baklažán.

Aké šaláty sú v móde dnes?
- šaláty so semienkami (napr. sezamovými) a oriešky
- šaláty z grilovanej zeleniny, ktorá sa podáva s dressingom (paprika, cuketa, bazalka, olivový olej, cesnak)
- crudité, čo je aj nie je šalát, pretože ide o nakrájanú zeleninu podávanú s dipom z jogurtu alebo majonézy, do ktorej sa pripravená zelenina namáča. Vhodná je mrkva, uhorka, paprika, reďkovka
- dip je na rozdiell od dressingu oveľa hustejší, ale z hustých ingrediencii ako majonéza, jogurt, tatarská omáčka

Tu a teraz...
Chuťové preferencie sa rôznia národ od národa. Severania milujú horčicu a med, Slováci zase sladkokyslé chute.

Aj medzi mužmi a ženami je rozdiel skôr než v chutiach v postojí k šalátom. Zatiaľ, čo muži očakávajú od jedla (vrátane šalátov) predovšetkým to, že im dodá energiu, ženy dávajú prednosť naopak energeticky menej výdatným šalátom a často berú i jedlo ako módnu záležitosť.

Šaláty včera a dnes sa líšia predovšetkým prísadami, ktorými sa dochucujú. Desiatky rokov staré receptúry sa používajú stále častejšie, ale časom sa trochu pozmenili, podľa tej ktorej doby a novinkám potravinárskeho priemyslu.

Ďalším príkladom môže byť soľ. Skôr bol v dosahu iba jeden druh soli, teraz už si môžeme vyberať medzi soľou hrubozrnnou, morskou, rôzne ochutenou. Podobné je to i s korením a tiež s olejom. Olivovému oleju, ktorý je súčasťou stredomorského jedálníčka, začínajú aj Slováci prichádzať na chuť.
Zdroj:zena.sk