Národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Medzi jej dominanty patrí Demänovská jaskyňa slobody, ktorá dlhé roky očaruje návštevníkov bohatou sintrovou výplňou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky i čarokrásnymi jazierkami. Je najviac navštevovanou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku.
Jaskyňa sa nachádza 13 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny.Serpentínový chodník od parkoviska k jaskyni má dĺžku asi 400 m a prevýšenie 67 m. Výstup k jaskyni trvá 10 - 15 min. Na výstupovej trase je náučný chodník.
Jaskyňu objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce. V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko sprístupnili v roku 1924.
V roku 1925 vzniklo Družstvo Demänovských jaskýň, ktoré pokračovalo v práci Komisie. Výprava vedená A. Králom objavila v roku 1926 Jánošíkov dóm, Panenskú chodbu, Chodbu utrpenia a Červenú galériu. V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1927 Čarovnú chodbu a Fialový dóm, v roku 1929 Svantovítove siene, o rok neskôr Zázračné siene. V roku 1928 bol vyrazený nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, v prevádzke je od roku 1930. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. V tom istom roku J. Zelinka objavil Medvediu chodbu a zistil jej komunikáciu s povrchom. V roku 1933 sa z Medvedej chodby prekopal nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu. Horné časti od Hviezdoslavovho dómu sa sprístupnili v rokoch 1931 – 1933. V rokoch 1948 – 1955 jaskyne Demänovskej doliny skúmal a komplexne zameral A. Droppa. V roku 1951 pod jeho vedením prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou, v roku 1983 ju speleopotápači V. Žikeš a Ľ. Kokavec spojili s jaskyňou Vyvieranie. Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 sa na prelome rokov 1986 a 1987 dosiahlo jej prirodzené spojenie aj s Demänovskou jaskyňou mieru. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1989 dosiahli prepojenie jaskyne s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou a v roku 1992 s Jaskyňou trosiek.
Dĺžka prevádzkovaného sprístupneného úseku je 1800 m. Prevýšenie medzi vchodom a Prízemím je -66 m, medzi Prízemím a východom z jaskyne +85 m.
Zdroj: www. ssj.sk