Najstaršia písomná zmienka o meste Stará Ľubovňa je z roku 1292. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na kráľovské mesto a dal mestu široké výsady pri vydržiavaní výročných trhov. Ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v rokoch 1412 až 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia. Na vápencovom brale sa nad Starou Ľubovňou vypína kamenný hrad Ľubovňa postavený začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade ako o jednom z kráľovských sídiel ...

Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách.
Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v roku 1084 sv. Bruno).
Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný roku 1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji. Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali roku 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor. Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady ...

Hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarku preto, aby ho bránil pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom.
Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť roky väznená v jednej z hradných veží. Rôznymi transakciami a zálohovaním sa napokon hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok dostalo r. 1579 do rúk ...

Kaštieľ v Strážkach patrí medzi významné pamiatky Spiša. Spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a goticko-renesančnou zvonicou tvoria jednotný architektonicko-urbanistický komplex.
Gregor Horváth-Stansith (1558-1597) vybudoval renesančný kaštieľ, založil latinskú humanistickú školu (1584) pre deti spišských šľachticov a s veľkými nákladmi aj knižnicu, ktorá v tom čase patrila k najlepšie vybaveným v Uhorsku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia po podrobnom umelecko-historickom prieskume objektu a priľahlého parku Slovenská národná galéria zabezpečila ich následnú rekoštrukciu a v upravenom objekte zriadila viaceré expozície, prezentujúce zbierku historického nábytku a interiérových doplnkov z obdobia 17.-19. st...